Dreamfall Chapters: Book One: Reborn – recenzia

dreamfall_chapters_the_longest_journey__celba_ert_a_kickstarteren_1

Na túto hru som čakal roky. Nie v prenesenom význame slova, ale doslova roky. The Longest Journey je herná sága, ktorá ma oslovila už prvým demom prvej hry v roku 1998. Ragnar Tornquist, “otec” celej hry, jej dal skvelú základnú myšlienku, vynikajúcu atmosféru, silný emocionálny príbeh a v tom čase skvelé technické spracovanie. Od tej doby som samozrejme hral veľa hier, no žiadna ma neoslovila natoľko ako The Longest Journey, takže ju právom nazývam najlepšou hrou, akú som kedy hral. V r.2006 dostala The Longest Journey pokračovanie s názvom Dreamfall. Dá sa povedať, že úspech bol znovu rovnaký, a tak každý fanúšik, vrátane mňa, netrpezlivo očakával, kedy dostane odpovede na otázky, ktoré Dreamfall položil. Splnilo sa. Dostali sme odpovede… a položené boli ďalšie otázky.

Príbeh

Keďže ide o plnokrvnú adventúru, bude výnimočne ťažké vyhnúť sa spoilerom. Poviem iba toľko, že nadviazané bude na Zoe v kóme, Khianovo uväznenie, aj na Aprilinu smrť, ktorá vyvoláva otázku, či je naozaj definitívna. Objavia sa aj nové postavy a do príbehu sa primieša dokonca politika (zatiaľ okrajovo, uvidíme neskôr). Dozviete sa konečne aj čo je s Rezom a s Oliviou. Toľko pre hráčov, ktorí svet TLJ poznajú.

Ak ste predošlé hry nehrali, určite si ich zahrajte. Základ príbehu hovorí o tom, že existujú dva svety. Stark – svet vedy, rozumu, poznania… náš svet. Jeho náprotivkom je svet zvaný Arcadia – ten stojí na princípoch mágie a fantastiky. Kedysi boli tieto dva svety spojené, no neskôr sa rozdelili a Rovnováhu medzi nimi udržiava Strážca, ktorý je raz za dlhú dobu vystriedaný iným. Medzi svetmi sa dokážu pohybovať iba shifteri a dreameri. K rozprávaniu by toho bolo oveľa viac, ale pokazil by som vám zážitok z TLJ a Dreamfallu. Viac vám teda nepoviem, zahrajte si aj prvé dve hry, určite to stojí za to. 😉 Ak máte radi scifi a fantasy, určite neoľutujete. Čaká vás ten najdlhší príbeh o drakoch, vesmíre, Rovnováhe, živých snoch, duši, cti, mágii, živote, smrti atď.

Dreamfall Chapters je treťou hrou z trilógie. Štúdio Red Thread Games ju financuje cez Kickstarter (stále je možné prispieť a získať tak bonusy). Úspech kampane bol okamžitý. Vyzbieralo sa viac ako 1,5 milióna dolárov. Z praktických dôvodov však bola hra autormi rozdelená na 5 epizód, takže dohraním prvej časti sa ešte nič nekončí a veľa sa toho naopak začína. Pozitívom je, že všetko je koncipované tak, aby aj nový hráč dokázal pochopiť o čo sa vlastne v príbehu jedná a prepracované tak profesionálne, že nespozorujete “nezávislosť” štúdia.

Technická stránka

Grafika, hudba, zvuky… to všetko dokopy tvorí skvelú atmosféru, na ktorú sme boli pripravení. Hre však musím, napriek svojmu obrovskému nadšeniu, objektívne vytknúť tri veci:

– Nie sú vychytané závažnejšie bugy. Takže sa vám stane, že sa s niekým rozprávate a on vám zrazu zmizne (no počujete ho ďalej), alebo začnú postavy v rozhovore rozprávať jedna cez druhú.

– Zlá optimalizácia grafiky. Hra je extrémne náročná na hardware, v nepomere ku kvalite výstupu. Dosť som sa povenoval jej benchmarkovaniu s rôznymi nastaveniami grafiky. Z výsledkov vyplynulo, že ak máte nadpriemerné PC, problém mať nebudete, no ak máte priemerný stroj, asi sa budete musieť uspokojiť s kombináciou medzi nízkymi a strednými detailami. Dobrou správou je, že hra, paradoxne, ani na takýchto detailoch nevyzerá oveľa horšie od najvyššej kvality ( nastavenie “Awesome” ).

– Treťou, poslednou vecou, ktorú hodnotím negatívne je dĺžka herného času. Prvú z piatich “kníh” som dohral za cca 6 hodín čistého času a na jeden “záťah”. Takže názov The Longest Journey dostal tak trochu na frak, pretože jednoduchou matematikou prídeme k tomu, že výsledný herný čas Dreamfall Chapters by sa mohol pohybovať okolo 30 hodín čistého času, čo možno postačí väčšine hráčov, no keď si spomeniem na prvú The Longest Journey, tak ma záverečné titulky prvej knihy doslova šokovali svojou predčasnosťou.

Subjektívne mi dosť vadil aj podivne spracovaný efekt lens-flare, no podľa prvotných názorov hráčskej komunity sa to väčšine páči. Takže toľko k technickým negatívam. Všetko ostatné na hre hodnotím už iba pozitívne. Dabing je bezchybne profesionálny. Došlo k výmene hlasov niektorých hercov (vrátane Zoe) z objektívnych príčin. Nepôsobí to rušivo. Dokonca komunita fanúšikov z časti tvrdí, že sa im nový hlas Zoe páči o čosi viac, ako ten predošlý.

Grafiku som už spomenul. Je super, tvorí veľkú časť atmosféry “žijúceho” mesta, no kazí ju zlá optimalizácia. Samotná hudba si tiež zaslúži zmienku. Ide o profesionálne znejúci soundtrack, ktorý si skalný fanúšik bude istotne vychutnávať aj v prehrávači MP3. Štýlovo ide o atmosférický, čiastočne naspievaný podmaz, ktorý navodzuje v hráčovi tie správne pocity pretechnizovanej a tak trochu ponurej budúcnosti.

Rôznorodosť

Prvý príbeh bolo dobrodružstvo April Ryan. V Dreamfalle sa príbeh rozvetvil a mali ste možnosť zahrať si až za tri postavy – April Ryan, Zoe Castillo a Khian Alvane. V Dreamfall Chapters Book One si zahráte opäť za Khiana a Zoe. Nenaznačujem tým však nič ohľadom April.

Väčšina prvej knihy sa odohráva v Starku, takže ak sa tešíte na mágiu, budete si musieť zrejme počkať. Rôznorodosť prostredí a striedanie príbehov v štýle predošlého Dreamfallu sa tu teda nekoná. Uvidíme neskôr, zatiaľ to nevadí.

Zoe sa pohybuje v meste zvanom Europolis, čo podľa predstavy tvorcov bude v budúcnosti čosi ako mestský štát tvorený Belgickom, Holandskom, Nemeckom, Poľskom a Českou republikou. Takže rôznorodosť tu predsalen v istom zmysle je, keďže počas vášho pohybu po meste budete stretávať ľudí rôznych národností a v rozhovoroch sa stretnete s výrazmi, ktoré vám budú známe. Ide napríklad o názvy častí mesta v češtine – “Propast” (postavami vyslovované ako “proupaast”), “Pristaviste” či “Památník Kolaps”. :)

 

Humor

Príjemné prekvapenie bol pre mňa použitý humor. Už predošlé hry obsahovali humorné prvky, no znovu som sa až prekvapivo dobre bavil počas scény s robotom, ktorého nazvali “Shitbot” a vy – Zoe musíte otestovať jeho funkcie. Takisto samotná Zoe sem-tam niečo okomentuje celkom vtipne, takže napriek mysterióznosti, silnej emocionálnosti a filozofickým výzvam určite nejde o “hustodémonsky” vážnu hru, čo ja osobne hodnotím veľmi vysoko. Chýbal mi tu však hrdina z prvých dvoch hier – Crow. Ukecaný vták, ktorý predtým tvoril podstatnú časť humoru v hre a celá komunita fanúšikov netrpezlivo čaká, či ho ešte uvidíme. Spoiler: zatiaľ neuvidíme. V prvej knihe nebol. :(

Jeden jeho výrok za všetky: “Samozrejme, že som to ja, koľko vtákov, ktorí dobre vyzerajú a majú zmysel pre humor, poznáš?”.

Spomeniem ešte úsmevnosť momentov, keď sa vďaka zmiešaným národnostiam v Europolis budete stretávať so zvláštnymi formuláciami, ako napr. “She is an old babka…”. Tiež som sa bavil, keď som kráčal po námestí, čítajúc nápis “Seraph kavarna”, okolo smetiaku, ktorý na mňa prehovoril čistou češtinou “Zanechte prosím vaše odpadky ve mně.” :)

Herné princípy

Čo sa týka samotných herných princípov, ovládanie a interakcia s okolím sú dobre zvládnuté, rýchlo ich pochopíte a osvojíte si postupy. Toto tvrdenie bohužiaľ neplatí o krátkej úvodnej časti, kde sa Zoe bude nachádzať v “medzisvete” snov – tzv. Undreaming. Tam to chvíľku potrvá, kým pochopíte ako situácie vyriešiť.

Adventúrna časť hry však dostala zásadne inovatívny prvok. S rozhodovaním v hrách sme sa už stretli, no tu ho tvorcovia dotiahli na vyšší stupeň. Klasické používanie a zbieranie predmetov je tu obmedzené na skutočné minimum. Oveľa väčší dôraz je kladený na vaše rozhodnutia počas rozhovorov, ktoré budú mať neskôr závažný dopad na vývoj príbehu. Týchto momentov je v hre pomerne veľa, takže si príbeh takpovediac “píšete sami”. Vo chvíli, keď hra očakáva vaše rozhodnutie, vám ponúkne niekoľko možných odpovedí, na ktoré keď ukážete kurzorom myši, vypočujete si krátku úvahu Zoe/Khiana na tému “prečo toto povedať/nepovedať”. Po zvolení odpovede vás hra upozorní, že váš partner v konverzácii si vaše slová a správanie zapamätá. Okrem týchto momentov prídu aj chvíle, v ktorých svojím rozhodnutím či konaním meníte základnú Rovnováhu svetov. V takej chvíli máte možnosť pozrieť sa, koľko percent hráčov sa rozhodlo rovnako ako vy. Na konci Book One sa vám všetky tieto rozhodnutia zosumarizujú aj so štatistikou, ktorá vám povie nakoľko sa vaše rozhodnutia zhodovali s rozhodnutiami iných hráčov. Predpokladám, že v ďalších knihách na tieto rozhodnutia budú tvorcovia prihliadať, a tak sa vlastne na vývoji príbehu budeme podieľať my všetci.

Novým a trochu kontroverzným prvkom v hre, ak to tak môžeme nazvať, je výrazový vulgarizmus. To sme doteraz vo svete TLJ nemali a pomerne časté používanie vulgárnych slov je pre fanúšikov hry novou vecou, pričom dokonca jedna nová postava – Mira – nadáva asi v každej vete. Nehodnotím, či je to dobre, alebo zle. Prosto to tak je a je to reálne, ľudia nadávajú. Niektorí viac, niektorí menej.

Záver

Ak by som vám chcel povedať všetko, bolo by toho dosť na tenšiu knihu. Bolo by to však hlavne o príbehu, a to by som vám pokazil zážitky. Môj záver je preto takýto: napriek osem-ročnému čakaniu a tŕnistej ceste po osamostatnení štúdia, Tornquist a jeho tím nesklamali. Emocionálny príbeh v kombinácii so strhujúcou atmosférou vás opäť vtiahnu do svojho sveta. No ak ste skalným fanúšikom trilógie, pravdepodobne hru dohráte na jeden “šup”, ako ja. Takže nič sa nestane, ak si nezahráte prvú knihu, ale počkáte si na ďalšie (dátum vydania je zatiaľ nejasný). Hodnotiť celkovo sa v tejto chvíli nedá, poznáme jednu pätinu celej hry. Rozhodne sa dá hodnotiť čiastkovo. The Longest Journey je hra, ktorá ma sprevádza už roky. Nazývam ju najlepšou hrou, akú som kedy hral a aj po dohraní Dreamfall Chapters Book One ju tak nazývam naďalej. Trochu som sa obával, že sa na jej kvalite podpíše fakt, že už nebude zastrešená veľkou spoločnosťou, ale samostatným vývojárskym štúdiom. To sa našťastie nepotvrdilo a Dreamfall Chapters určite odporúčam každému. Nech vás Rovnováha sprevádza!

Hodnotenie: 9/10

Pedro

Trailer:

 

Pridaj komentár